Ako pre koho!

Uniformita sa už dávno nenosí. Dnes všetci volajú po individuálnom prístupe k veci, a to je fajn. Veď predsa na svete neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Človek sa najlepšie cíti v priestoroch, ktoré sú prispôsobené jeho individuálnym potrebám a požiadavkám. Kuchyne nie sú výnimkou. Je rozdiel medzi kuchyňou slobodnej slečny a kuchyňou päťčlennej rodiny? To nie je také jednoznačné – závisí to predovšetkým od spôsobu života. Ponuka nábytku Aldo.

Kuchynská linka

Slobodný bezdetný muž, ktorý sa stravuje prevažne v reštauráciách a občas sa dobre naje u svojej mamy, nepotrebuje kuchyňu veľkú ako futbalové ihrisko. Možno by sa mu viac miesta zišlo na umiestnenie biliardového stola alebo pracovného kútika s neuveriteľným množstvom počítačovej techniky. Tak prečo zariaďovať kuchyňu klasickou kuchynskou linkou s veľkými odkladacími priestormi a ešte väčšími spotrebičmi?
Len prednedávnom bola kuchynská linka súčasťou prideleného bytu a nikoho nezaujímalo, či je pre neho vhodná, alebo nie. Nikomu nevadilo, že rovnaká kuchyňa a kuchynská linka (na dnešné pomery v podstate minimalistická) sa nachádza v štvorizbovom byte, kam sa mala nasťahovať štvor- až päťčlenná rodina, a že tú istú kuchyňu aj s linkou v jednoizbovom byte pridelili susedovi, ktorý žije sám (jej veľkosť a vybavenie boli vhodné maximálne tak pre tohto suseda). Všetci však predstierali spokojnosť a boli radi, že majú kde bývať. Kuchyňa nebola podstatná, veď nejako sa tam už len navarilo a niekde sa to i zjedlo. Prioritou bolo budovanie socialistickej vlasti, a nie vlastnej kuchyne.

Hurá, prebudenie zo sna!

Chvíľu sa to dalo vydržať, no pri dlhodobom bývaní v jednom byte, v ktorom ste neustále nemali kde položiť hrniec, a pritom kuchynská linka končila niekde v dvoch tretinách potenciálu kuchyne, to začalo poriadne liezť na nervy. A tak sa našťastie začala kuchyňa prispôsobovať potrebám užívateľov a skončila sa éra prispôsobovania sa pridelenej kuchyni. Je dôležité uvedomiť si, že kuchyňa je najmä pracovisko – tu sa krája, varí, pečie, umýva, mixuje a až potom obdivuje. Nakoniec treba všetko vyčistiť a niekam poukladať.
To však neznamená, že kuchyňa nemá byť pekná, veď v príjemnom prostredí všetka práca ide ľahšie a rýchlejšie. No nemalo by sa zabúdať na to, že ak kuchyňu chcete aj používať, a nie sa na ňu iba dívať či ukazovať ju známym, mala by byť krása v súlade s praktickosťou. Asi by sa vám veľmi rýchlo prestala páčiť kuchyňa, ktorú musíte päťkrát denne vyleštiť, aby sa aspoň trocha podobala tej z katalógu; v ktorej by ste sa museli sústreďovať na to, aby ste sa neudreli do nejakého rohu, alebo, naopak, v ktorej sa nabeháte.
Návod na ideálne riešenie asi neexistuje – čo je pre jedného vyhovujúce, ba dokonca skvelé, môže byť pre iného pohromou. Preto je dôležité vytvoriť si vlastný kuchynský svet prispôsobený konkrétnym požiadavkám.

Kuchynská linka Italia

Otázky na telo

Ak stojíte pred problémom, ako si zariadiť kuchyňu, pozrite sa na to len a len z pozitívnej stránky. Tu je niekoľko otázok, na ktoré by ste si mali odpovedať skôr, než sa pustíte do návštev kuchynských štúdií:
•Pre koľko ľudí bude kuchyňa slúžiť, koľko osôb sa bude v kuchyni motať, a to nie iba pri varení? Odpoveď na túto otázku vám pomôže upresniť priestorové nároky, požiadavky na veľkosť jednotlivých kusov nábytku a manipulačný priestor medzi nimi.
• Bude kuchyňa určená výhradne na varenie alebo z nej chcete mať multifunkčnú miestnosť? Z odpovede sa dá určiť potrebná celková veľkosť kuchyne a zariadení. Ujasnite si aj to, či je pre vás vhodnejšia takzvaná laboratórna kuchyňa, oddelená od ostatných miestností a určená len na prácu, alebo takzvaná obytná kuchyňa prepojená s ďalším priestorom alebo viacerými priestormi.
•Ako často budete variť? Podľa toho sa zvolí plocha potrebná na prácu a skladovanie hrncov či potravín.
•Jedálenský stôl chcete mať v kuchyni alebo preferujete samostatnú jedáleň s elegantným príborníkom a vystaveným porcelánom?
Odpovede na tieto otázky by vám mohli pomôcť zorientovať sa v tom, čo vlastne od kuchyne očakávate. Nedá sa zovšeobecniť, že človek, ktorý býva sám, automaticky nepotrebuje veľkú kuchyňu a štvorčlenná rodina sa bez veľkovývarovne nezaobíde. Vždy to súvisí s potrebami a požiadavkami konkrétneho užívateľa alebo užívateľov.

Kuchynská linka Modula

Ak vám je sympatické zvýšené stolovanie a navyše máte v kuchyni miesto príliš úzke na stôl, zvoľte si do bežnej alebo malej kuchyne radšej “polobar” vo výške pracovnej dosky a umiestnite ho čo najbližšie k stene.
Veď ak niekto varí rád, je to jeho koníček a pozýva si na návštevu veľa priateľov, určite si nevystačí s malým kuchynským kútom vybaveným najnutnejším zariadením. V takom prípade možno ukrátiť priestor obývačky alebo inej miestnosti o pár štvorcových metrov a pridať ich radšej kuchyni, v ktorej môžu prebiehať celkom zaujímavé večierky.
A, naopak, členovia rodiny, v ktorej sa nevarí, pretože sú zvyknutí jedávať napríklad vo vlastnej reštaurácii v centre mesta, si určite vystačia s malou kuchynkou, ktorú využijú maximálne na prípravu raňajok.
Ak budete variť málo a iba pre seba, prípadne ešte pre jedného stravníka, stačí vám napríklad len dvojplatnička; ak pre bežnú rodinku, oceníte klasický sporák so štyrmi horákmi, a ak ste naozajstným majstrom v kuchyni, bude sa vám hodiť celá sústava horákov aj s vloženým grilom či fritézou a podobne. A to všetko vplýva na veľkosť a organizáciu kuchyne viac ako počet stravníkov.

Nejaké pravidlá predsa len existujú

Nech ste už na predošlé otázky odpovedali akokoľvek, niekoľko ergonomických a priestorových pravidiel predsa len existuje. A platia rovnako pre samotára či samotárku, ako aj pre viacčlennú rodinku:
•Pracovná doska musí mať šírku minimálne 60 cm.
•Spodné skrinky sú hlboké minimálne 60 cm a horné 35 cm.
•Štandardné šírky skriniek sú 30, 45, 60, 80, 90 a 120 cm.
•Bežné spotrebiče, ako je sporák či chladnička, majú rozmery 60 × 60 cm.
•Sporák s dvoma varnými platňami je veľký 30 až 40 × 60 cm.
•Na jednu vaničku drezu treba rátať plochou s rozmermi asi 45 × 45 cm.
•Jeden človek potrebuje pri stole priestor veľký približne 50 × 40 cm.
•Sedadlo stoličky by malo mať priemer aspoň 30 cm a na odsunutie stoličky od stola treba minimálne 45 cm.
Dôležitá je nadväznosť jednotlivých miestností a pracovných plôch, ktorá je daná postupom prác, manipuláciou s potravinami a jedlom – od nákupu potravín až po pitie kávičky na terase.

Článok bol publikovaný v časopise Moj dom 4/2007, autor Kamila Ďuriková